205 + 226 = Tréner

To, že som od svojho útleho veku chodil ku nám na letisko do Malých Bielic (LZPT), som už asi niekoľko krát spomínal, ale opakovanie je matka múdrosti. Popri sledovaní prevádzky som si už vtedy všimol rozdiely medyi jednotlivými typmi lietadiel i vetroňov a môjmu oku neunikla ani 205ka OM-LLX. Stroj síce krásnych ladných tvarov s peknou dvojkolórou zloženou z oranžovej a červenej farby, no s hlavným podvozkom dosť krátkym a ešte aj ostrohového typu. Za vlečným zariadením bolo vždy pripojené vlečné lano, až mal človek niekedy pocit, že sa ani nikdy neodpája a lietadlo bolo tak vyrobené. To, že 205ka nahodila, charakterizoval vždy dunivý zvuk radového invertného piestového 6-valcového motoru Walter Minor 6-III (Avia M-337) zosilnený otvoreným hangárom, ktorý tak budil rešpekt pred všetkým čo stálo okolo.
Rolovanie charakteristickým pohybom plaziaceho sa hada som pripisoval vždy nevylietanosti a nervozite pilota. Za kniplom mám v pamäti navždy zafixovaného ako pilota pána Jaroslava Navrkala, ktorý vtedy pracoval na letisku aj ako mechanik. Dúfam, že mi to nebude nikdy zazlievať, keď si prečíta tieto riadky, bol som vtedy dieťa. Ešte charakteristickejší bol zvuk motoru alebo ak chcete výfuku po odpojení vetroňa, keď 205ka ubrala plyn a letom mierne cez chrbát začala klesať na pristátie. Vtedy sa začali ozývať detonácie paliva, ktoré dohorievalo vo výfuku, kvôli bohato nadstavenej zmesi. Keď som bol menší, myslel som si, že je to ako taká mala oslava Silvestra, kedy sa 205ka zbavila zátaže v podaní vetroňa a môže ísť konečne na pristátie. Keď mi bol jav vysvetlený, tak to prešlo skôr v strach či sa lietadlu nič nestane a dnes s odstupom času si 205ku neviem ani inak pri pristátí predstaviť. A čo ešte neodmysliteľne k jej pristátiu patrilo, bolo večné poskakovanie po dotyku so zemou, ktoré som si ako dieťa spájal s vekom lietadla a teda tvrdosťou tlmičov. Tento typ vo mne budil pozornosť a rešpekt zároveň, no bol aj zahalený rúškom tajomstva, pretože niekto ju volal 205ka, niekto 226ka a iný Tréner. Až po istom čase som zistil, že C-205 je vojenské označenie a civilne Z-226 Tréner. Postupom času, keď už som mal ako také znalosti o lietadlách a neskôr aj lietaní, som vždy vyzvedal od skúsených pilotov aké ma každý typ neduhy, v čom je problémový a v čom naopak výnimočný. A tak prišlo raz aj na debatu o 205ke. Každý pilot mi o nej povedal niečo, ale v čom sa všetci zhodli bol fakt, že keď budem mat raz tu česť na nej lietať a naučím sa s ňou pristávať, tak budem vedieť pristáť už so všetkým. Slovo dalo slovo a keď som videl, že Trnaváci doleteli do Partizánskeho na Memoriál Alexandra Makarenka 2017/PMSR 2017 nielen s krásnym kraťasom Z-526 AFS-V OM-YRA ale aj so staršou sestrou nasej LLX, Z-226MS OM-LLV, stačilo uz len vnuknúť myšlienku Mariánovi Szabó (on už dávno vedel, že mám na 205ku zálusk) a s láskavým zvolením Trnavávkov si LLVčku požičať na preškolenie. Všetko klaplo, Trnaváci nám dali požehnanie, počasie bolo tiež obstojne a tak som prvý krát usadol po predletovej prehliadke a doplnení paliva 11. júla 2017 na zadné sedadlo OM-LLV. Bolo to dosť zvláštne vidieť inštruktora sedieť predo mnou, ale ocenil som tentokrát jeho menší vzrast, kvôli výhľadu dopredu :-)
Nebudem sa tu rozplývať nad celým procesom spúštania motoru, kto chce vedieť viac nech si pozrie letovú príručku. Čo som si ale hneď ako prvého všimol bolo dokonale umiestnenie všetkých ovládacích prvkov, ktoré sú presne poruke, tak ako sa na skutočné lietadlo patri, manuálne vyváženie, aretácia plynu a jednoduchosť v ktorej bola a je ta krása. Jediná vec ktorá vadila môjmu pravému kolenu bola páka ovládania klapiek, ale čo ma po kolene. Ako na každom ostroháči knipel na pupok, šliapnuť na brzdy a stisnúť tlačítko, ktoré je určite verná kopia toho v atómovom kufríku ruského prezidenta. Rozdiel je len v tom, že toto tlačítko neznamená koniec sveta, ale začiatok toho dunivého zvuku, na ktorý si ako dieťa pamätám. Samozrejmosťou týchto motorov je trošku kuckania za studena, ktoré sa dá vyriešiť pristreknutím paliva ručnou pumpou v kokpite, alebo pridávaním a uberaním plynu, pokiaľ sa motor aspoň troska neprehreje. Následná motorová skúška dopadla dobre a Marián dáva chalanom vonku signál na vybratie špalkov a začíname rolovať už spomenutým pohybom plaziaceho sa hada. Keď som sa preškoľoval na Čmeláka, nepociťoval som nejakú veľkú potrebu vybočovať zo smeru rolovania, pretože výhľad z kokpitu bol veľmi dobrý, no 205ke som videl iba vrtuľový kúžel a horizont a tak som si novu techniku rolovania musel rýchlo osvojiť. Na vyčkávacom mieste dráhy 25R si robíme posledné úkony pred vzletom a keď vstupujeme na dráhu, Marián ma ešte raz upozorňuje na dôležitosť držania smeru počas štartu i stúpania a aby som ju moc nepretláčal keď budem dvíhať chvost zo zeme a nepoškodil tak vrtuľu či cele lietadlo. Partizánske prevádzka Oskar Mike Lima Lima Viktor vstup na dráhu 25R a vzlet. Pocity sú zmiešané, ale konečne som sa toho dočkal. Podsledná kontrola kokpitu a posúvam plynovú páku úplne dopredu, dávam mierne pravé krídelka kvôli bočnému vetru a ihneď cítim ako Marián pravým pedálom začína vylučovať reakčný moment vrtule. Hovorím si: “Ono by se to chtelo prát!” a tak sa snažím tu silu potrebnú na udržanie lietadla v smere dráhy prebrať od Mariana, no moc sa mi nedarilo. Tlačím knipel dopredu a chvost sa uz pri malej rýchlosti dvíha hore, povoľujem postupne krídelka a pri rýchlosti cca 100 km/hod sa odpútavame od zeme, nasleduje rozlet do 120 km/hod, prechod do stúpania, zatvorenie klapiek a let do priestoru v okolí letiska. Zmiešané pocity neprestavajú pretože cítim, že to nemám poriadne (alebo vôbec) v ruke, ba dokonca sa zväčšujú zistením, že do tejto 205ky niekto nainštaloval zvukový varovný systém z Migu 25 “Nataša”, ktorý mi stále počas stúpania opakoval: Gulička…,Gulička…, Gulička…
Ale nie… To Marián ma stále upozorňoval, že letím akýmisi spotvorenými prvkami vysokej pilotáže ako výklz a podobne. Trošku mi to pripomínalo obraz malého dievčatka s veľkým psom, kedy neviete kto je s kým na prechádzke. Takisto aj ja som začal premýšľať či vlastne mňa ta 205ka zobrala polietať a nie ja ju. Dlho sa však nenechám odrádzať a snažím sa sily a pocity si rýchlo osvojiť, čo sa mi z časti aj darí. Trochu sme sa pokochali nad mestom pri robení ostrých zatáčok a smerujeme k práškarskému letisku v Klátovej Novej Vsi, skúšam letieť na malých klapkách, pády a maximálnu rýchlosť. Tie pády mi tiež moc nešli a aj keď mojej žene tvrdím, že som šikovný, pretože som sa narodil v košieľke, tak predsa len nikto učený z neba nespadol. Nasadili sme späť na letisko a so mnou sa uz potichučky začala pohrávať myšlienka pristátia. Keď vzlet bol jeden z tých najťažších, ktoré som zažil, ako sa bude 205ka správať pri pristátí o ktorom mi všetci tak s rešpektom rozprávali? Úkony pred treťou a po tretej zatáčke, štvrtá a dostávame sa na finále s plne otvorenými klapkami. Úžasné manuálne vyváženie úplne dozadu a dráha 25R sa približuje. V Partizánskom nemôže ako vždy chýbať bočný vietor. Ten vylučujem krídelkami a snažím sa držať smer smerovkou. Síce odpadá reakčný moment vrtule, no s približovaním ku zemi vzrastá počet Mariánových korekcii môjho letu. S 205kou som si od začiatku zdokonaľoval svoju trpezlivosti a keď začnete pri podrovnaní vybíjať rýchlosť, tak ju potrebujete dvojnásobne! No keď ju stratíte, začne sa to známe poskakovanie. Samozrejme ma to Marián nechal vyskúšať, aby som pekne od začiatku vedel o čom to je. Tiež som sa presvedčil, že je dobrý hudobník, pretože korekcie smeru mi pri tom poskakovaní moc nešli, opäť bolo cítiť jeho korekcie a keď sme konečne zastavili, tak mi vraví: “Juro po tom dotyku so zemou musíš na tie pedále hrať ako na varhany!”, “Nesmieš ju nechať ísť kam chce ona!” On toho niekedy veľa v kokpite nenahovorí, ale keď už čosi povie, viem, že je to v dobrom a mám si to zobrať k srdcu a hlavne do palice. Pri ďalších štartoch a pristátiach bolo cítiť postupne zlepšovanie, no všetci traja sme vedeli, že sólo z toho nebude. Na druhý deň prestala odpaľovať ľavá sviečka na prvom valci a tak sme museli lietanie zrušiť a dohodli sme sa na skoré ranné hodiny dňa nasledujúceho. Ráno sme dotankovali, sviečka bola vymenená, predletovka a “vzhůru do nebes!” Asi vždy potrebujem na preškolenie na nový typ miernu prestávku pred sólom. Nebolo to inak ani s mojim preškolením na Čmeláka. Zrejme sa mi to v hlave troska uloží a spracujú dáta, pretože sa mi lietalo úplne inak a lepšie. Určite veľmi pomohol aj brífing s Mariánom po lietaní, kedy mi pripomenul aké chyby robím a ako ich odstrániť. Po pár štartoch a pristátiach mi povedal, aby som spravil backtrack po dráhe, začala šušťať igelitka s jeho vecami a počul som ako si odopína popruhy. Vedel som, že môj čas prichádza. Posledné pokyny a fotky na pamiatku.
Partizánske prevádzka Oskar Mike Lima Lima Viktor vstup na dráhu 25R a vzlet. Plný plyn a letíme! Bol to asi najkrajší vzlet aký som dovtedy spravil. Nechával som si ho na prve sólo a rádiový kľud mi len potvrdzoval, že skutočne bol. Let po okruhu bol štandard, len som si trošku skracoval tretiu a štvrtú zatáčku, lebo sme lietali skoro ráno a nechceli sme zobudiť pol mesta. Stačilo len priľahlé časti pri letisku :-) Stabilizujem sa na finále a prechádzam si v hlave veci, ktoré som sa doteraz naučil, chyby ktoré som robil až som sa dotiahol nad dráhu, začínam podrovnávanie a vybíjať rýchlosť. Tak jemne sa mi dovtedy pristáť nepodarilo a uznal to aj Marián, ktorý mi do rádia pogratulovať. To zrejme nemal robiť, pretože moje ego poskočilo veľmi vysoko a druhé pristátie nebolo až také dokonalé, no nič to nemenilo na fakte, že som sa úspešné preškolil na ďalší vysnený typ. Na letiskách sa niekedy piloti vyťahujú jeden pred druhým, mladých pilotov strašia či zavadzajú, aby sa mohli za rohom zasmiať, no z rešpektu k 205ke boli všetci pravdomluvný a ukázalo sa to aj pri mojom preškolení. Čo som si z toho odniesol? Hlavne tu trpezlivosti pri podrovnaní. Ak chcete s 205kou pekne pristáť, musíte sa s tým vyhrať. Neplatí tu žiadny “positive standard landing!” Pilotovanie je veľmi jemne a 205ka reaguje na všetky pohyby riadiacej páky okamžite. Lietanie na nej som si veľmi užil a teším sa, kedy si to budem môcť zopakovať.
Veľká vďaka patri Mariánovi Szabó za vybavenie lietadla a jeho trpezlivosti. Opäť sa potvrdilo, že on lietať naučí aj opicu! Takisto chcem poďakovať ľudom z AK Trnava za požičanie lietadla a pomoc s jeho chystaním na let. Pekné foto vyhotovil Marián, Vlado a Lubík. Neprestavajte snívať a letu zdar.