Jeden nový Boeing 737NG prosím - Časť prvá

Jedného dňa v roku 2015 som dostal ponuku od spoločnosti v ktorej momentálne pracujem, či by som nechcel ísť prebrať v roku 2016 jedno z ôsmych lietadiel, ktoré mali byť v tom roku dodané. Neveriacky som sa pozeral na kolegu a hovorím mu: „Počkaj porozmýšľam, …, samozrejme, že chcem!“. Vždy som sa chcel pozrieť do Mekky Boeingu a túto príležitosť som nechcel premeškať, pretože by už nikdy nemusela prísť. Začiatkom roka 2016 mi bol upresnený dátum dodania lietadla, ktorý spadal na 14ty až 20ty jún 2016 a meno kolegu z oddelenia letovej spôsobilosti (Airworthiness departmentu).

Boeing 737-800 A6-FGB

Kontaktoval som teda Alana, aby som získal ďalšie informácie o našej ceste do Seattlu. Jeho rady boli veľmi cenné, nakoľko robil skoro každú druhú dodávku nového lietadla pre našu spoločnosť, čo vtedy pri cca 51 lietadlách robilo úctyhodné číslo. Zabezpečili sme si ubytovanie a všetky ostatné záležitosti ohľadom cesty, aby sme sa 14ho júna ráno stretli na letisku.

Kolega Alan	Trajektória letu DXB-SEA

Večer pred tým som skončil dennú službu, takže nebyť mojej ženy, tak sa balím ešte asi dodnes. Všetko som si nahádzal do kufra a ráno sa už o siedmej stretáme v Dubaji na letisku. Prehodili sme pár slov, dávame si ešte pivo a vybrali sme sa (ako to volajú na letisku v Bratislave) k odletovej bráne. Boeing 777-300 je pripravený a dopĺňajú sa posledné litre paliva. To musí byť nie len po štuple, ale aj nad a neviem či aj dva kýble kerosínu JET-A1 nedali letuške do ruky pred tým ako zavrela dvere, keby sme mali náhodou málo. Vy sa možno teraz smejete a kolegyne nežného pohlavia pracujúce na palube lietadiel gúľajú očami, no nás čakalo 14 hodín a 30 minút letu. Viete mňa začínajú žrať mrle ako hovorila moja stará mama už po hodine letu, pokiaľ to sám „nešoférujem“. Teraz ma čakalo viac ako 14 hodín letu, prelet niekoľkých časových pásiem a hlavne trochu normálnejšia teplota, ktorá začala počas ramadánu dosahovať svoje maximá. Únava a pivo zabrali a ja hneď po štarte zaspávam. Zobúdzam sa niekde nad krásne hornatým Iránom počas prvej „reklamnej prestávky“.

Pohľad zo spodnej kamery

 Najedol som sa a zapil bielim vínom a ani netuším kedy som opäť zabral aby som sa zobudil niekde okolo severného polárneho kruhu, ktorý prezrádzali plávajúce ľadové kryhy na morskej hladine.

Ľadovce 1	Ľadovce 2

Normálny človek by pozeral pekne na na ten display pred sebou a hľadal tulene alebo ľadové medvede. Ja si ani tak moc nevšímam pohľad z kamery pod lietadlom, ale do oka mi bije údaj -51°C a v hlave sa mi prehráva video Boeingu 777 British Airways ako plachtí so zamrznutými palivo/olejovými výmenníkmi motorov Rolls-Royce, keď si predstavím bod mrznutia paliva. Aby som tejto problematike pozrel lepšie na kĺb, poprosil som o ďalšiu flaštičku bieleho, povedal som si že aj tak sú na tejto triple motory General Electric a opäť zaspávam. Po niekoľkých trhnutiach hlavou, hľadaní pozícii na spanie a utretí dlhých slín siahajúcich od kútiku mojich úst až po rameno sa preberám nad Kanadou počas druhej reklamnej prestávky. Dojedáme a dopíjame, prelietavame hranicu Kanady a USA a o chvíľu aj pristávame na letisku Seattle Tacoma (SEA TAC), kde na nás čaká paní z Boeingu, aby nás odviezla na Hotel. Odlietali sme 09:35 dubajského času a pristáli sme niečo po jednej hodine washingtonského času po 14hod a 30min. Celkom slušný časový posun, ktorý sa snažíme zmierniť s Alanom pár pivami a večerou v steakhouse neďaleko hotela. V USA sa cítim strašne mladý. Možno by to viac potešilo nežné pohlavia, ale okrem jedného miesta si odo mňa všade pýtali doklad totožnosti, aby sa uistili či to pivo naozaj môžem... Aj keď som celý let prespal, únava nám pomaly sadá na plecia a my sa pod jej tiažou v skorých večerných hodinách presúvame do izieb. Zajtra ma čaká ďalší splnený sen.

Je streda ráno a po typických hotelových raňajkách a káve sa stretáme s Alanom pred hotelom. Šofér z Boeingu už na nás čaká a tak nasadáme do auta a začína sa mnou dlho očakávaný presun na Boeing Field sídliaci na King Country International Airport. Z diaľky už začínajú stúpať nad okolitý horizont smerovky Boeingov 737. Keď sme sa dostali bližšie zisťujem, že to nie sú len také obyčajné 737my, ale ich šedá farba prezradzovala, že sa jedná o vojenský program a množstvo antén a iné ukončenie krídla už nevyvrátilo fakt, že sa jedná o verziu P-8A Poseidon. Prešli sme aj okolo The Museum of Flight, kde vonku stáli také typy ako Boeing 707 alebo Lockheed L -1049 Constellation a na druhej strane cesty zastrešená ďalšia statická ukážka s typmi ako Boeing 787 Dreamliner, B-29 Superfortress, Concorde, B-17,... Strašne som sa tešil a neviem či mi už prst podvedome nestláčal virtuálnu spúšť fotoaparátu. Po vojenských stojánkach nasledujú tie comercial pre klasických zákazníkov, ďalej som zahliadol 3x Boeing 767 tanker programu pre USAF a za budovami pekne schované Boeingy 737 MAX.

Dostávame sa na parkovisko Delivery centra a po vstupných formalitách vstupujeme do hlavnej budovy z ktorej ešte dýcha novota a kto sa niekedy dostal do nového lietadla a zavoňal k nemu, tak toto bolo podobné. Alan mi to ozrejmil a hovoril, že ešte nedávno to tu rekonštruovali a rozširovali, nakoľko sa každý rok aj zvyšuje počet dodaných lietadiel a šťastie praje pripraveným. Keď sme tam boli my, tak továreň chŕlila 48 kusov mesačne a na jednej produkčnej lajne sa už venovali projektu 737 MAX.

Ako som už spomínal Alan tu bol nespočetne veľa krát a poznal tu skoro každého, ale v novo zariadenej časti s odletovým terminálom s dvomi rukávmi sme sa tiež pomotali, aby sme našli kanceláriu pre customer relation (oddelenie styku so zákazníkom), aby nám sympatické dievčatá odovzdali bezdotykové karty k otvoreniu dverí kancelárie, ktorá nám bola pridelená a vraj nás ostatné veci už čakajú dnu. Kancelária bola na jednej z troch dlhých chodieb. Každá mala svoje označenie, buď podľa leasingovej spoločnosti, alebo aerolinky, ktorá lietadlo preberala.

 Detaily preberania letecká spoločnosť/leasingová spoločnosť nebudem radšej rozoberať pretože moc do toho nevidím, ale tiež to bola jedna so zaujímavých skúseností. Ako od Nitry dole hovoria: „Óootom póóótom“. Nebudem predsa predbiehať!

Myslíte, že už sme v kancelárii? Ešte nie! Samozrejme že aj baľšaja technika niekedy zlyhá a nám musia prekódovať bezdotykové klúče, pretože vraj robili nejaké zmeny na poslednú chvíľu. Ale na druhý pokus sme dnu, všetko čo je treba je k dispozícii od PC cez kancelárske potreby a dokumenty, ktoré sem boli odoslané s predstihom z Dubaja. Z technického úseku prichádza Larry a oznamuje, že ak by sme chceli, tak môžeme spraviť dnes Customer walk (detailná prehliadka lietadla) a nájdené nezrovnalosti by sa snažili odstrániť do nasledujúceho dňa, aby sme mali nejaký ten deň v zálohe, keby sa vyskytlo niečo vážne.

Pred tým ale ako sa dostávame na plochu letiska si musíme ale pozrieť bezpečnostné inštruktážne video. Bolo krátke a presné a čuduj sa svete nezaspával som pri ňom. Hneď po tejto vsuvke dostávame letiskový kroj v podobe reflexnej vesty a baseballovej čiapky s plastovým protektorom hlavy. Kto by čakal nejaké veľké bezpečnostné opatrenia, tak neboli skoro žiadne. Vlastne v doprovode domácich sa dostáva na plochu jednoducho a bez zbytočných nepríjemností. Zažil som však prvé sklamanie, kedy vyzbrojený zrkadlovkou, compactom a keby niečo tak aj mobilom mi je vysvetlené, že nemôžem fotiť žiadne iné lietadlá ako lietadlo našej spoločnosti. Želal som si v tom momente, aby som ich preberal všetky a keby som mal tri čarovné oriešky, tak aj jeden odtrhnem, ale musel som sa krotiť, pretože americký brat Larry ma stále pozoroval a neprestával ani keď som na neho zagánil. Prešli sme sa teda pekný kúsok k nášmu lietadlu, vyfasovali kufríky s inšpekčným zrkadlom, svetlom a červenou páskou. Bolo mi povedané, že čokoľvek sa mi nezdá, aby som označil. A tu stála medzi zvukovými bariérami, tvoriace hranicu stojánky naša A6-FGB.

Rozdelili sme sa a dali si bojové úlohy. Ja spravím vonkajšok a Alan vnútro, čo bolo celkom fér aj keď v tomto a ani predchádzajúcom lietadle neboli nainštalované sedačky. To zrejme z dôvodu, že keď sa robila modifikácia lietadiel počas C-checku (revízie „C“) a doinštalovala sa business trieda, zostalo nám veľa economy sedadiel a bolo by škoda ich nevyužiť.

Nuž nabažil som sa pohľadu na tu krásu a začal si všímať nové detaily. Tie krásne ukazujú, že vylepšenia typu 737 MAX sa implementujú už aj na nových 737 NG. Prvé do očí udreli hneď LED pristávacie svetlomety.

Tie zjednotili Fixed landing lights s runway Turn-off lights a odstránili mnohokrát problémové Retractable landing lights a Taxi light. Klamal by som, že by som o tom nevedel alebo nečítal, ale vidieť to naživo je iné.

Keď sme už u tých svetiel, tak spomeniem ešte jednu zaujímavosť. Z celkového počtu siedmych spínačov zostalo LEN 5 a kto na Boeingu 737 pracoval alebo lietal si pamätá aj drevenú lištu. Tá slúžila pri pristávaní na rýchle zapnutie všetkých 4roch pristávacích svetlometov. No na nových Ngčkach už nie je potrebná a tak zmizol posledný kúsok dreva z Boeingu 737.

Postupne som lietadlo obehol, využil som, že bolo všetko krásne pootvárané a mohol som tak všade nakuknúť.

APU - pomocná pohonná jednotka	STBY hydr pump a brzdový akumulátor
Ľavá podvozková šachta
Viazací drôt vymenený za skrutku - hádam pomôže
Motor CFM 56-7BE
Pravý podvozok	Ľavý pack (klimatizácia)
Predná podvozková noha

Následne som to isté absolvoval z vtačej perspektívy, respektíve z vysokozdvižnej platformy, aby som mohol prezrieť vrchnú časť trupu, krídel, výškovky a smerovky. Nálezy boli zväčša kozmetické a tak som využil čas, aby som si mašinku trošku aj pofotil a išiel som sa nadýchnuť novoty do kabíny. Je to nezabudnuteľné a hneď mi to pripomenulo časy starého dobrého SkyEurope.

Vráťme sa ale späť do cockpitu Foxtrot Golf Bravo. Pozrel som si tie drobné zmeny, spravil nejaký záber a zistil, že ubehlo mnoho hodín od kedy sme s prehliadkou začali.

	Dávnejšia digitalizácia pretlakovania

Nový ovládač parkovacej brzdy a Cutout lever

 Takže sme to na dnes ukončili, prevzali sme si na letisku SEA auto z požičovne, aby sme boli trošku mobilný a hor sa na hotel na nejaké to pivo, veď zajtra svitá znova.